Zváranie oblúkom
Jedná sa o veľmi populárnu metódu zvárania, hlavne z hľadiska nízkych nákladov. Celý proces začína v momente, kedy zdroj tepla, ktorým je elektrický oblúk začne vyžarovať elektrický prúd. Zariadenie sa môže značne líšiť z procesu na proces, avšak vždy dochádza k prechodu elektrického prúdu materiálom, ktorý by bez tohto zariadenia bol považovaný za nevodivý. Teplo je vytvárané elektródou. Prídavným materiálom je obalená elektróda, ktorá pozostáva z kovového jadra a obalu. Postupne sa taví, vytvára kvapky zvarového kúpeľa a tvorí tak podstatný podiel zvarového kovu. Odtavovanie elektródy je postupné, jeho rýchlosť je daná predovšetkým funkciou intenzity zváracieho prúdu. Oblúkové zváranie bolo prvý krát použité v roku 1802.
Použitie zvárania oblúkom
Oblúkové zváranie sa používa hlavne v rámci montážneho zvárania, pri prácach so špeciálnymi požiadavkami, pri prácach v sťažených podmienkach, pri operatívne realizovaných prácach menšieho rozsahu či pri členitých zvarkoch.
Výhody zvárania oblúkom
Výhodou tohto typu zvárania je najmä vysoká kvalita zvarových spojov. Tento typ zvárania sa považuje za vysoko flexibilný a využíva sa aj rýchlosť jeho nasadenia, pretože sa jedná o typ zvárania pri ktorom je maximálna dostupnosť, univerzálnosť a je použiteľné aj v najkomplikovanejších situáciách a polohách, pričom je značne nezávislý na vplyvoch prostredia.
Nevýhody zvárania oblúkom
Za najväčšiu nevýhodu tohto typu zvárania sa považuje jeho nízka produktivita, najmä pokiaľ ho porovnáme s metódami MIG, MAG a ZPT. Taktiež tu existuje aj zvýšená možnosť tvorby chýb, a to hlavne z hľadiska pórovitosti, ako aj nutnosť odstraňovať trosku, čo nie je možné urobiť formou aizácie a mechanizácie. V neposlednom rade si tento typ zvárania vyžaduje zvýšené nároky na ochranu zdravia pri práci z dôvodu zvýšeného percenta škodlivých látok uvoľňovaných počas zvárania.