Zváranie metódou MIG
Zváraním MIG sa označuje poloaické zváranie kovov v ochrannej atmosfére inertného plynu.
Tento plyn má len ochrannú funkciu, zamedzuje prístupu vzduchu k roztavenému kovu. Nezúčastňuje sa teda žiadnych chemických reakcií v zvarovej kúpeli, čiže je tzv. inertný. Využíva sa hlavne pri zváraní ľahkých kovov. Najčastejšie využívaným plynom je argón, pretože sa využíva nielen pri metóde MIG ale aj TIG wolfrámovou netaviacou elektródou.
Robotizované zváranie MIG
Pri robotizovanom zváraní sa používa zmes inertného plynu, a to argónu a hélia, kedy hélium môže tvoriť až 95% zmesi. Hélium samo o sebe zvyšuje teplotu v oblúku. To je potom možné využiť v oblúku, čo sa dá s výhodou využiť pri zváraní silnejších materiálov. Najčastejšie používanou zmesou je zmes 70% argónu a 30% hélia, a to hlavne z dôvodu ceny.
Zváranie kovov metódou MIG
Zváranie MIG je vhodné najmä pre zváranie hliníku a zliatin z hliníku. Taktiež pre zváranie medi, titánu a všetky ľahké kovy. Je možné aj zváranie ocele, avšak v praxi sa používa len veľmi výnimočne.
Zváranie MIG je ako také totožné so zváraním MAG. Rozdiel je len v použitom plyne a tiež v tom, čo sa bude zvárať. Preto sa aj zváračky ako také označujú ako zváračky MIG/MAG.
Výhoda zvárania MIG
Za výhodu sa považuje ľahká adaptabilnosť, lepšia hygiena prostredia, možnosť zvárania vo všetkých polohách, a možnosť aizácie.
Nevýhoda zvárania MIG
Ako nevýhoda sa berie väčšia tvorba chýb, stále zabezpečenie prívodu atmosféry, kedy je treba zvýšenú pozornosť venovať najmä tomu aby neprišlo k odfúknutiu atmosféry napr. vplyvom poveternostných podmienok. A taktiež sa za nevýhodu považujú problémy ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s požiadavkami na aizáciu.